Peter Bodor
Rodisko Bodorova vila, Vranov nad Topľou – 1946. Jeho vranovskí rovesníci ho poznajú aj pod menom Pinky.
O fotografiu sa začal hlbšie zaujímať od nástupu do humenského Chemkostavu v roku 1971. Tam si osvojil základy fotografovania. V popredí záujmu jeho tvorby je človek a prostredie v ktorom sa nachádza. Jeho prístup je viac reportážny, aktívne sa sústreďuje na zaujímavé momenty. Občas v nich objavíme humorný prvok. Túto „živú“ fotografiu má zastúpenú v prácach, ktoré vznikali pred rokom 1992 a sú realizované klasickou čiernobielou technológiou. Jeho pracovná náplň mu umožňovala pohyb po celej republike od Medzilaboriec až po Most. Bez svojho pentakon sixu respektíve zenitu B sa nikam nepohol. Často sa stalo, že na jednom filmovom páse sú fotografie z Mostu i Kráľovského Chlmca. Na vysokej profesionálnej úrovni zdokumentoval obdobie nežnej revolúcie a prvé slobodné voľby v Humennom. V súvislosti s nastávajúcimi porevolučnými zmenami vystupuje zo zamestnania a vracia sa do rodného Vranova. Jeho hlavnou prioritou je náprava chýb spáchaných komunistickým režimom na rodičoch a v tejto veci pomáhať iným postihnutým, aby dosiahli svoje práva. Zároveň od roku 1991 podniká. Je zaneprázdnený, a preto na istý čas fotografovanie obmedzil na rodinnú dokumentáciu.
Kontakty s humenskými fotografmi a konkrétne s fotoklubom Reflex, ktorého bol spoluzakladateľom udržiava naďalej. O fotografiu neprestal mať záujem. Paradoxne k opätovnému fotografovaniu ho priviedlo podnikanie s potrebou archivovať pracovné dokumenty. Okolo roku 2006 popri archivovaní začal opäť fotografovať najprv krajinky a krajinné detaily. Bolo to obdobie, keď sa digitálna fotografia stávala ekonomicky prístupnou. Vycítil silu tohto média na návrat k tomu s čím začal. V súvislosti s tým rád spomína na starinský plenér humenských fotografov a výtvarníkov v roku 1985. Vtedy profesor pražskej FAMU Ján Šmok mimo iného hovorí aj o vývoji fotografie a aké možnosti a výhody prinesie v budúcnosti. Spomína to preto, lebo Šmokové prognózy súčasnosť potvrdzuje. Možno historik pán Ľudovít Hlaváč, ktorý tam bol tiež prítomný, na tento príbeh nezabudol a niekde ho spomína.
Peter Bodor mal niekoľko samostatných výstav. Prvá bola v chemlonskom závodnom klube po absolvovaní diaľkového školenia fotografie v rokoch 1977–1981 organizovaného OOS Humenné. Neskôr to boli autorské a klubové výstavy s dominanciou reportáže, streetu a portrétu. V roku 2015 sa vo Vranove uskutočnila výstava „Moje príbehy“. V Humennom pri príležitosti osláv výročia nežnej revolúcie bola jeho výstava pripomínajúca toto obdobie. Neskôr niektoré z týchto fotografií boli v roku 2020 vystavené aj vo Vranove.
Súťaže AMFO sa zúčastňoval od roku 1976. Najplodnejšími boli roky 1976-1981 a 2013-2019, kde získal ocenenia na okresných a krajských úrovniach. Jeho reportážne fotografie z XIII. ročníka Zemplínskeho maratónu vo Vranove „Štart“
a „V cieli“ boli vystavené na 1. ročníku celoštátneho salónu umeleckej fotografie MMM Košice „80“. V roku 2019 získal 2. miesto v prestížnej súťaži s účasťou špičkových slovenských profesionálnych fotografov „Z totality k slušnému Slovensku a Česku“ za fotografiu „Jednotná cena za kg“.
Jeho reportážne fotografie publikovali rôzne denníky a časopisy.
Zdroj: HZOS Vranov n.T.
